Unavený škrtič, klamaní kolotočári a estibák v riaditeľni. Chlapecké príbehy z českého normalizačného sídliska striedajú prázdninové motýlie pastvy u dedka, ktorý nehovorí zakaždým pravdu: o indiánoch ani o Rusoch.
Ale ako to mohol Klapy klap vtedy vedieť?
Spomienkový román o 23 obrazoch a dvoch tuctoch farebných ilustrácií Dominika Drábka sprevádza čitateľov neistotou dospievania, pri ktorom sa v zdanlivo šedivej zóne hrdina len tesne vyhne disidentom, sovietskej rakete a prvému sexu. A kým sa občiansky zorientuje, odvedú ho k chemickému vojsku, kde sú zakázané aj kazetové magnetofóny: „Hranica medzi dobrom a zlom vedie každým ľudským srdcom, ako si za svojím ostnatým drôtom všimol už Alexander Solženicyn. Ani u nás však nekľučkuje medzi fanklubmi a nerozlišuje medzi výložkami alebo politickými stranami. Dobro a zlo jednoducho nemajú trvalú adresu," zaznamenáva si Klapy klap do denníka retronauta.
Keď už si po štyridsiatke myslel, že včerajšok je to jediné, čo mu zajtra zostane, dostal ešte jednu šancu.