Súbor deviatich komorných poviedok. Časový oblúk klenúci sa ako dúha od sovietskej okupácie našej krajiny v roku 1968 cez pohreb Václava Havla po covidovú súčasnosť tvorí dejinné pozadie groteskno-melancholických príbehov. Hoci je život často fraška, občas – na zlomok sekundy – prebleskne rozprávaním lúč niečoho, čo nás možno presahuje… Ale isté to nie je. A ako by tiež mohlo, keď sa nám možno „všetko len snívalo a len tie sny tu nakoniec zostanú“.