Poviedky Jaroslava Dobiáša majú švih, autor obdivuhodne šetrí slovami a vie navodiť sugestívnu atmosféru. Tá výstižná úspornosť, ako aj skôr lyrické ako epické ladenie, to mi pripomenulo Minútové romány starého dobrého Petera Altenberga. Ten bol však polytematický, a rozhodne nie tak eroticky vyhrotený ako Dobiáš. Je vidieť, že aj tak otrepaná téma ako naliehavá mužská sexualita sa dá písať nekonvenčne as espritom. – Jiří Žáček, básnik