Sme na svete už nejaký čas. Veľa som sa naučili, mnohé zabudli, máme stále vlastné ciele, priania a tiež túžime po pokoji. Lásku sme neodpískali, to v žiadnom prípade, stále nás hreje pri srdci a málokto by chcel byť sám. Vychovali sme deti, rozmaznávame vnúčatá av duši sme stále mladí – nech je nám deväťdesiat alebo devätnásť, stále zostáva chlapec chlapcom a dievča dievčaťom. Naďa Dubcová dobre sleduje svet okolo seba. Svoje postrehy potom posiela ďalej. V poviedkach väčšinou zahreje čitateľov nadhľadom a gurážou. Láska v papučiach totiž nie je vôbec jednoduchá, možno je dokonca aj ťažšia, než by sme si mohli myslieť.