Brnenské poviedky tvoria v jeho diele nepochybne jeden z jeho tvorivých vrcholov. Čím zaujmú okamžite, je autorova priamo posadnutosť príbehom, rozprávaním. A nejde o príbehy hocijaké: v neuveriteľných, groteskných kotrmelcoch v čase a priestore sa postavy splietajú so svojím osudom, miestami spôsobom vyslovene komickým, miestami drsne burleskným a zase až skoro metafyzicky temným a tajomným. Autor je totiž Tvorca s veľkým T, tvoriaci z „látky, z ktorej je utkaný svet“ svoje svety vlastní vskutku suverénne as neskutočnou invenciou a bravúrou. Ale pritom aj s pokorným vedomím našej obmedzenosti, alebo slovami jedného z jeho hrdinov: „S istotou viem len jedno: žijeme vo svete, v ktorom sme často len nevedomými prostredníkmi, sprostredkovateľmi, len kuriérmi pre nás nečitateľných, nezrozumiteľných správ, len články v reťazi, o ktorom vôbec nič nevie me.&quot ;Brnenskými poviedkami sa Jiří Kratochvil bez preháňania stáva Jorgem Luisom Borgesom českej literatúry.