Tento poviedkový dekameron vyšiel prvýkrát v roku 1942, zároveň ide o autorovo posledné beletristické dielo. Eduard Bass ho písal v tiesnivej okupačnej atmosfére, kedy bol zbavený šéfredaktorského miesta v Ľudových novinách a venoval sa iba spisovateľskej činnosti. Po obrovskom čitateľskom ohlase, ktorý zožala jeho románová kronika Cirkus Humberto, sa k cirkusovému prostrediu vrátil v tejto zovretej a štylisticky vycibrenej rámcovej novele, kde sa pánski účastníci hostiny, ktorá spája láska k cirkusu, rozpráva farbisté príbehy s milostnými námetmi. Objavuje sa tu láska v najrôznejších podobách, či už vášnivá, tragická, či verná a obetavá, alebo založená na romantickej ilúzii. Bass prostredie manéže a varieté dôverne poznal (začiatky jeho kariéry sú späté s presláveným pražským kabaretom Červená siedma, kde pôsobil ako konferenciér a satirik) a ako skúsený a všestranný novinár mal tiež zmysel pre situačnú a jazykovú komiku i schopnosť osvojiť si kolorit najrôznejších jazykových žargónov. Treba dodať, že forma drobných prozaických útvarov vyhovovala Bassovi lepšie ako románová kompozícia. Každá postava má svoj osobitý rozprávačský štýl aj pohľad na osudové momenty ľudského života. Ich prostredníctvom sa dostávame nielen do zákulisia tohto príťažlivého umeleckého prostredia, ale aj na dreň životu samému. Na motívy tejto knihy natočil roku 1966 Martin Frič rovnomenný film.