Poviedky z knihy „Na oteckej pôde. Obrázky zo Žďárských hôr“ sú súborom už skôr časopisecky vydávaných poviedok spojených lokalitou Žďárské vrchy. Knižne vyšiel tento súbor prvýkrát v roku 1894 v Brne.
Autor vo svojich „obrázkoch“ vykreslil atmosféru dobovej reality na pozadí podstatných dejov českej histórie 19. storočia. Tak napríklad poviedka „Poliak“ spomína bitku pri Sadovej (1866), zásadný stret prusko-rakúskej vojny. V poviedke „Robotníci“ sa pre zmenu spomína na poddanstvo a robotu (zrušená 1848). Zatty však nekladie do popredia historické deje a udalosti, ale viac sa venuje prostej situácii človeka v drsnom a nehostinnom prostredí Žďárských hôr (dnes označovaných toponymom Žďárské vrchy).
V prevažne tragických osudoch prostých ľudí vyjavuje okrem večného zápasu s prírodou aj ťažký sociálny aspekt ich života. Autor v niektorých poviedkach priznáva, že jednotlivé príbehy nie sú vymyslené, ba naopak, že v nich autor čerpá zo skutočných udalostí a vlastné bohaté skúsenosti aj zo svojho zopnutia s krajom, ktorý dobre poznal.
Štýlom rozprávania aj citlivým vykreslením postáv sa Zattyho poviedky podobajú Nerudovým Povídkám malostranským, avšak Zatty dáva v oveľa väčšej miere priechod tragickým tónom života svojich postáv. Hoci hovorí jazykom pre nás už mierne zastaraným, prihovára sa k súčasnému čitateľovi v hlboko ľudskom a pritom precíznom literárnom stvárnení osudov obyvateľov Vysočiny. Kniha vychádza po deväťdesiatich rokoch od posledného vydania tohto bohužiaľ už pozabudnutého autora. Zaujme záujemcov o staršiu českú literatúru, ale aj všetkých čitateľov s vlastivedným záujmom o Vysočinu a Žďárske vrchy.

Kniha vychádza s podporou mesta Žďár nad Sázavou.