Literárny návrat veľkého tuláka. Neznáme a doposiaľ nevydané texty. Spomienky na kumpána Jaroslava Haška. Poviedky z protektorátnej Vysočiny. Krivolaké veršovánky.

Potuteľne ironický úsmev, odretý kožený kabát, podkolienky, kožené okované topánky, pevná palica. A na chrbte batoh av ňom buď huby alebo papuče a holenie. Tak rázoval českomoravskou krajinou Zdeněk Matěj Kuděj (1881 – 1955), poviedkár, veršotepec, herec zemiakového divadla, prekladateľ Burroughsova Tarzana, redaktor, hubár, lekárenský praktikant, čistič čriev na bitúnkoch, umývač riadu v Kyjeve. Celoživotný mimobežec a outsider, ktorý sa do čítaniek nemohol vojsť. Nikdy sa tiež nestotožnil so žiadnou politickou ideológiou, nacizmus aj komunizmus mu boli odporné. Najviac túžil po slobodnej nezávislosti.

Editor knihy Miloš Doležal dohľadal v štátnych i súkromných archívoch rad Kudějových neznámych rukopisov a zostavil z nich pestrý celok. Jeho súčasťou sú vtipné veršované riekanky, ironické šľahy a melancholické povzdychnutia. Kudějove poviedky písané v čase protektorátneho temna na Vysočine, ktorých hrdinami sú životom i podnebím odrení ľudia, zafajčené krčmy i krajina. A predovšetkým doposiaľ nezverejnené Kudějove farbisté spomienky na priateľa a kumpána Jaroslava Haška. Knihu graficky upravil Luboš Drtina a ilustráciami odprevadil výtvarník a sochár Jakub Grec.