Knihu poviedok charakterizuje autor ako groteskné hračky, zábavné eskamotérske kúsky. Čo nerozporujem, naopak tlieskam: v čase, keď sa hlavný prúd českej prózy opäť stáva ťažkým priemyslom literatúry, sú chvíľky úžasu nad zázrakmi ľahkokorukého kúzelníka prinajmenšom osviežujúce. Ale nedajme sa pomýliť autorovou autoštylizáciou a prečítajme si napríklad jednu z vrcholných poviedok zbierky, Chlapčeka z tajgy: to, čo temne vrčí pod zdanlivo zábavným príbehom o geniálnom ruskom rozviedkovi, ktorý študuje v Prahe českú literatúru za tajným a desivým . Svojou hravosťou je pre mňa čerstvý osemdesiatnik Kratochvil najmladším českým spisovateľom. A ak píše o tejto knižke, že ide o akúsi moju rozlúčku s literatúrou, zdráham sa uveriť, že mu to naša pani Literatúra dovolí. Bez autorov ako on by sa totiž používala nudou…