Popri rozsiahlych románoch zachytávajúcich život a mravy francúzskej spoločnosti prvej polovice 19. storočia sa Honoré de Balzac (1799–1850) venoval aj kratším literárnym útvarom a tu vyniká jeho charakterizačné umenie a schopnosť podať rozvinutý príbeh na malej ploche. Špecifickým námetom týchto Balzacových drobných próz je svet umelcov. Ako spisovateľ mal k nemu prirodzene blízko, ale zvláštne pochopenie osvedčil najmä v prípade maliarstva a hudby. Téma umeleckej geniality, ktorá však hraničí so šialenstvom, rozvíja v poviedke Neznáme veľdielo av novele Gambara na postavách maliara Frenhofera a hudobného skladateľa Gambary. Obaja, každý iným spôsobom, túžia po umeleckej pravdivosti a dokonalosti; táto túžba či snáď posadnutosť však môže vyústiť do toho, že ich diela zostanú spoločnosti neprístupné. Príbeh sochára Sarrasina v rovnomennej poviedke okrem iného ukazuje, ako ľudsky neskúsený a naivný umelec, ponorený od mladosti do svojej tvorby, podlieha nástrahám a intrigám spoločnosti, konkrétne svetu rímskej opery. Oproti tomu poviedka Pierre Grassou vykresľuje maliara, ktorý dosiahol úspech a uznanie nie vďaka talentu či originalite, ale vďaka mnohým rokom driny, odriekania a schopnosti vyhovieť prevažujúcemu spoločenskému vkusu. Konfrontácia dvoch odlišných svetov v podobe lásky medzi bohémskym maliarom z vyšších kruhov Théodorom de Sommervieux a obyčajným meštianskym dievčaťom je potom témou novely Dom U Pálkujúce mačky. Všetky prózy vychádzajú v novom preklade Jana Petříčka a novela Gambara je v češtine publikovaná vôbec po prvýkrát. Kniha vychádza ako tretí zväzok edície SVETOVEJ KLASICI, ktorá prináša známe aj menej známe diela géniov svetovej literatúry posledných storočí. Kritériom výberu je to, či obstála v skúške času a sú schopné osloviť aj dnešného čitateľa.