V doposiaľ nevydanej zbierke Nikomu nezvoní hrana sa Charles Bukowski opäť ukazuje ako geniálny majster rozprávačskej skratky, či už ide o čisté žánrové poviedky z dostihov, cynické medziľudské glosy alebo postmoderné miešanie reality a fikcie. Nesmú chýbať ani pravidelné stĺpiky zvané „Zápisky starého prasáka“, poetické záznamy predjitrových súloží, nekonečných pijatyk a jazdných polemík s takzvanými literátmi. Nie je lakonickejšieho autora ako Bukowského, nie je desivejšej krásy, než keď pozriete do prasacích očí.