Keď sa stretnú žena a muž, koľko ľudí sa vlastne stretne? Koľko bytostí je s nami vo chvíľach najintímnejších – a nemusia to byť len bytosti živé a ľudské? V okamihoch milosti sú steny medzi nami tenké a priepustné ako bunková membrána – a nielen steny medzi milencami, ale aj medzi svetmi. Hrdinovia Nemcových príbehov hľadajú práve v tomto pohraničnom páse medzi svetmi skutočnými a len tušenými nejakú formu milosti, či už je vytúženými odpustkami nová láska, nový život, alebo aspoň pochopenie toho doterajšieho. Nové poviedky Ľudovíta Nemcov sú vážnejšie a vnútornejšie ako v predchádzajúcej Láske na cudzom hrobe, sú však rovnako starostlivo vybrúsené. Asi ako magické zrkadlá, v ktorých vidíme nielen milenecké páry, nielen autorovu skrytú tvár, ale predovšetkým sami seba…