Román v piatich poviedkach Pamäte antisemity je neskrývane autobiografický. Jeho autor zvláštne poetickým, mnohokrát až básnivým jazykom líči svoj život aj osudy ľudí, s ktorými sa stretáva, a čitateľom tak predstiera nesmierne zložitý a prepletený svet na území vtedajšej habsburskej monarchie, nielen v rodnej Bukovine, ale aj v Bukurešti a vo Viedni , a predsa podivuhodne súdržný, ktorý definitívne zmizol s príchodom Hitlera a nacizmu. Rezzori sa sústreďuje predovšetkým na vzťah medzi židovským a nežidovským obyvateľstvom.
Jeho postrehy a popis všadeprítomného antisemitizmu v stredných a vyšších vrstvách sú pre čitateľov, ktorý pozná antisemitizmus hlavne v jeho brutálnej podobe za nacizmu, objavné. Zároveň nám približuje málo známe prostredie exotickej Bukoviny, ktorú miluje a ktoré týmto románom vybudoval pomník. Péter Nádas o Rezzorim právom hovorí, že síce nie je jediný, zato je najneobyčajnejší spravodajca a sprítomňovateľ tohto zaniknutého, zničeného a na popol spáleného sveta.

Gregor von Rezzori (1914–1998) pochádza zo sicílskej rodiny, ktorá v 18. storočí presídlila do Viedne. Rezzoriho starý otec pracoval v hlavnom meste monarchie ako architekt, otec bol rakúskym úradníkom v Černoviciach v Bukovine, ktorá po roku 1918 pripadla Rumunsku, rodinní príslušníci teda získali rumunské občianstvo. V roku 1940 severnú Bukovinu uchvátil Stalin, Rezzori sa stal nútene sovietskym (ukrajinským) občanom. Neskôr žil 40 rokov ako občan bez štátnej príslušnosti. V roku 1982 sa rozhodol pre rakúsku štátnu príslušnosť, roku 1998 zomrel v Toskánsku. Literárne začal byť Rezzori činný v Berlíne okolo roku 1938, po vojne pracoval ako novinár a autor rozhlasových hier, svetový úspech dosiahol zbierkou skurilných príbehov Maghrebinische Geschichten. K ďalším jeho ceneným knihám patria romány Ödipus siegt bei Stalingrad alebo Der Tod meines Bruders Abel.

Vydanie knihy podporil Úrad spolkového kancelára v Rakúsku.
Vydanie knihy podporilo Ministerstvo kultúry Českej republiky.