V súbore poviedok hrá téma prekladu úlohu ústrednej významovej osi a zároveň je formálnym princípom deformácie každého z textov: zatiaľ čo literárne postavy sa snažia zorientovať sa vo svete, spôsob rozprávania, jazyk i grafické stvárnenie poviedok túto snahu rozkladajú a destruujú. Dôležitým médiom príbehov je film – jeden dej je vpísaný do časovej osi určenej na strih filmov a odhaľuje úskalia simultánneho prekladu, iný sa zaoberá dabingom, ďalším stretom prístupov filmárov a vedcov. Druhý rámec publikácie tvorí motív vedy a teórie (prírodovednej i humanitnej), teda diskurzov, ktoré treba laickej verejnosti „prekladať“. Vedecký jazyk, formálna úprava odborných textov, spôsob premýšľania teoretikov a konštrukcia výskumu sú tu dovedené do absurdných pozícií, ktoré však vyplývajú z tých reálnych. Publikácia líči s humorným a ironickým tónom jednania človeka ako podriadené systémom rôznych rečí, v ktorých sa ocitá. „Preložiť si“ a pochopiť zmysel cudzieho oznámenia sa zdá byť neustále zlyhávajúcim úsilím.
Ide o druhú konceptuálne ladenú knihu Markéty Magidovej, prvú – Domáci slovník – vydalo pražské vydavateľstvo PositiF na jar 2013.