Každá poviedka Alice Munroovej je ako rozľahlé sídlo s mnohými miestnosťami. A každá izba tohto sídla je dokonale zariadená nábytkom a predchnutá osobnosťou tamojších obyvateľov. Je tu žena, ktorá sa po milovaní poháda so svojim milencom, a zrazu sa ocitá na hrane okamihu, ktorý pre vzťah môže znamenať absolútny koniec, alebo len začiatok ďalšej etapy. Je tu dievča, ktoré kvôli nepeknej tvári a postave platí chlapcom, aby sa s ňou vyspali, čo sa rýchlo obráti proti nej, keď ju začnú vydierať. Je tu vdova, ktorá prichádza na škótsku vrchovinu, a zisťuje, že jej manžel bol možno niekým celkom iným, než si celý život myslela. Možno. To slovo je v tvorbe držiteľky Nobelovej ceny Alice Munroovej podstatné, jej príbehy nie sú jednoznačné. Sú plné náznakov, nedopovedaných vecí a tutlaných tajomstiev. Náhody, nečakané stretnutia i všedné udalosti sa v jej nesentimentálnom podaní premieňajú na tajomné komnaty ľudských osudov.