Karel Čapek, veľký milovník zvierat, ľudí a rastlín, bol taktiež veľký pozorovateľ a glosátor. Zvieratá, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou jeho života, boli preto častým námetom jeho literárnych rysov. Písal o nich s pochopením, láskou, humorom a vtipom. Vo fejtóne Pes a mačka Čapek vystihuje povahu oboch zvieratiek všeobecne: „Mačka je trochu estét. Pes je ako obyčajný človek. Alebo ako tvorivý človek. Je v ňom niečo, čo sa obracia k niekomu druhému, ku všetkým druhým; nežije len sebe … Skrátka pes potrebuje povzbudzujúceho kontaktu s druhým, aby sa hral … Naproti tomu mačka si tiež zahrá, keď jej k tomu dáte podnet, ale dokáže sa hrať, aj keď je sama. Hrá sa len pre seba, samotársky a nezdieľané… Mačka sa baví sama pre seba. Pes chce akosi baviť toho druhého… Mačka je z rodu ironikov… Pes je z rodu humoristov…“ V centre autorovej pozornosti je predovšetkým mačička Pudlenka a jej mačiatka, ďalej sučka Iris (mamička Čapkovej Dášeňky) a jej šteniatka. Postrehy zo života zvieratiek sú všetkým chovateľom dôverne známe, len ich nikto pred Čapkom tak dobre neformuloval. Marek Eben číta text jednej z najväčších osobností českej literatúry dvadsiateho storočia v kongeniálnom spojenectve. Súznie s jemným humorom Karla Čapka a dodáva jeho nápadom pobavenie človeka, ktorý dobre vie, o čom autor píše. Nahrávka je určená najširšej verejnosti, deťom a dospelým, nielen psíčkarom a chovateľom mačiek, ktorí však obzvlášť ocenia autorov humor, vtip a porozumenie nielen zvieratkám, ale aj ľuďom. Karel Čapek mal mačku Pudlenku a psa Iris, ktorých humorné príbehy s pobavením číta Marek Eben.