Poviedka Ladislava Klímy Slávna Nemesis z roku 1936 je jedným z najlepších príkladov temnej fantastiky 20. storočia. Hrdinom rozprávania je Sider, ktorý je doslova uhranutý dámou v modrom a je odhodlaný ju hľadať na vrcholkoch hôr, v hlbokých lesoch aj v psychiatrickej liečebni. Je však dáma v modrom skutočná? Nejde len o vidinu? Siderove úvahy sa čoraz viac prepadajú do viery paranoja, ilúzií a klamu a poviedka pozvoľna odhaľuje odvrátenú tvár lásky, totiž neriedené zlo a šialenstvo. Poviedka so strhujúcim, aj keď dnes už miestami archaickým jazykom, stelesňuje Klímovu ústrednú myšlienku, že svet je len naše vedomie, inak nič. Slávnu Nemesis možno tiež vnímať ako básnivý obraz sveta inšpirovaný individualistickou filozofiou 19. storočia.