Po úspechu románu Posledný rok – 1938 vychádzajú uznávanej rakúskej autorke aj vybrané poviedky, ktoré opäť dokladajú, aká skvelá a zaujatá rozprávačka je. Rok a miesto narodenia Ilse Tielschovej – 1929 v juhomoravských Hustopečiach – rozhodli nielen o jej živote, ale aj o témach, ktorým sa venuje. Idylické časy detstva so spomienkami na rodičov a starých rodičov, prirodzená dvojjazyčnosť, predvojnová nervozita a lámanie charakterov, „hon“ na blízkych susedov, z ktorých sa cez noc stali nepriatelia, vojnové roky i to, čo nastalo po nich. Hrdinovia poviedok prešli autorkiným životom, preto sú naozajstní, pevne zrastení s krajinou aj s dobou, v ktorej žijú. Hoci sú poviedky rozsahom „malé“, ich obsah a dej ich robí veľkými. Ide o príbehy plné ľudskosti, nostalgie a túžby, aby svet bol zase v poriadku tak ako kedysi. Poviedky nesmierne citlivo a presne preložila ďalšia juhomoravská rodáčka Jarmila Červená (1933), ktorá je zároveň maliarkou a mapuje tento región štetcom s podobným zaujatím, poéziou a láskou. Dve ženy, ktoré toho veľa prežili, si dokonale rozumejú, a mohla tak vzniknúť kniha, ktorá si čitateľov zaručene podmaní.