V spomienkových medailónoch Štrnástera zastavenia načrtáva Bedřich Fučík monumentálnymi ťahmi životné i básnické portréty svojich milovaných autorov – v jednotlivých osudových zastaveniach zachytáva, ako sa s nimi životne zblížil a ako ich dielo zanechalo v jeho živote nezmazateľnú stopu. Vrcholí tu jeho úsilie o syntézu života a umenia i snaha bezvýhradne slúžiť všetkým hodnotám v českej literatúre bez ohľadu na literárne programy aj ideologické postoje. Stojí tak tu vedľa seba neoddeliteľne Šalda, Březina, J. Florian, Deml, Nezval, Halas, Čap, Holan, Záhradníček a ďalšie, hoci si boli zdanlivo životne aj umelecky vzdialení, a Bedřich Fučík sa usiluje o to, aby sa z étosu a melózu života a diela svojich veľkých vzorov i súputníkov dopátral nielen životné podstaty ich tvorby básnickej, ale zároveň smerovanie a zmyslu českého národného osudu, jeho veľkosti, malosti i tragiky.

Vydanie je pripravené podľa edície Vladimíra Binara z roku 1992 (Praha, Melantrich/Arkýř; ako spolueditor je v knihe uvedený M. Trávníček) s prihliadnutím na posledné, 6. samizdatové vydanie z roku 1987 (Praha, VBF, Dielo Bedřicha Fu. 5).