Obdobie prvej československej republiky (1918–1938) z pohľadu kriminálnej činnosti a práce vyšetrovateľov nebolo len érou zo slávneho televízneho seriálu známeho rady Vacátka a jeho „hriešnych ľudí“ ani aférou týkajúcou sa nikdy nevyriešeného prípadu vraždy Otýlie Vranskej.
V tejto dobe bolo vynesených viac ako štyristo najvyšších trestov za kriminálne trestné činy, ktoré pravidelne plnili prvé stránky bulvárnych novín, ale aj serióznych denníkov.
Ani fungujúca parlamentná demokracia, zaštítená morálnou autoritou TG Masaryka, nebola prekážkou pre rôzne aféry s konotáciami na najvyššie politické miesta. Nezostalo však len u nich – v ČSR vyčíňal aj medzinárodný organizovaný zločin, od falšovania bankoviek až po vraždy a atentáty. Ťaživá medzinárodná situácia, kedy republika bola obklopená takmer samými nepriateľmi, tiež priala v nebývalej miere špionáži.
Autori, historici Jiří Plachý a Ivo Pejčoch, zmapovali toto obdobie českých, respektíve československých dejín a pre každý rok tejto éry vybrali do svojej novej knihy kriminálny prípad, ktorý sa v tom čase tešil najväčšej pozornosti celej spoločnosti.
Čitateľ sa tak môže zoznámiť nielen s kauzou Otýlie Vranskej, ale napríklad aj s prípadmi psychicky narušeného otcovraha Zdeňka Hlasivca, Hildy Hanikovej, ktorá zorganizovala vraždu svojho manžela, Oldřicha Filipína, niekoľkonásobného lúpežného vraha, Márie Volfovej, jednej z najznámejších dediniek Svätopluka Štefana, známeho ako „roudnický netvor“.
Stranou záujmu autorov ale nezostali ani prípady s politickým podtextom, charakteristické predovšetkým pre tridsiate roky, takže sa čitateľ môže podrobnejšie zoznámiť napríklad s procesom s Volkssportom, teda súdnym pojednávaním so sudetonemeckými nacistami, pokusom o ozbrojený politický prevrat v roku 1933, známym ako „židenický“ ", alebo s fémovou vraždou inžiniera Formisa. Aby ilustrovali postoj spoločnosti v období prvej republiky k homosexuálnym vzťahom, vybrali autori pre rok 1927 prípad súdneho procesu so ženami obvinenými z lesbického vzťahu.