Knihu možno právom považovať za vyvrcholenie autorovej celoživotnej tvorivej práce a základný zdroj jeho neskorej filozoficko-symbolickej poézie. Obsahovo nadväzuje na myšlienky z esejí Mágie či Per amica silentia lunae a na poviedky ako Rosa alchemica, Dosky zákona a Klanenie kráľov.
Kniha tak spája Yeatsov záujem o írsky folklór, mystiku a ezoterické vedy, ale aj o filozofiu, politiku a samozrejme básnickú tvorbu. Dielo je rozdelené do piatich kníh venovaných psychológii, dejinám umenia, estetike či filozofii dejín. Možno ho vnímať ako ucelený súbor „metafor pre poéziu“, básnických obrazov v próze aj ako ambiciózny pokus o načrtnutie všeobjímajúceho filozoficko-estetického systému.