Kde sa v človeku berie sila a vôľa, aby vyviazol živý z pekla sovietskeho gulagu? Aj na túto otázku hľadá vo svojich poviedkach odpoveď Varlam Šalamov, skúsený prozaik, bývalý väzeň a autor rozsiahleho poviedkového cyklu o Kolyme. Aby na ňu mohol odpovedať, snaží sa človeka vidieť vo vzájomnom vzťahu s prírodou, živlami, prirodzenou harmóniou prírodných zákonitostí. Kde sa definitívne stráca viera v človeka, je príroda symbolom večnej pamäte o ľudskom údele a tiež zdrojom krehkej nádeje na vzkriesenie, ktorú symbolicky vyjadruje oživená vetvička smrekovca. Poviedky zo súboru Vzkriesenie smrekovca dopĺňajú eseje zhrnuté pod titulom Črty zo zločineckého podsvetia tematizujúci svet kriminálnikov, falošný kult kriminálneho podsvetia i jeho romantizujúci obraz v literatúre, ktorý autor porovnáva s krutou realitou a bežnými praktikami.