„Zastavila sa, v očiach hrozný úľak. Neprehovorila a ja tiež nič nehovoril.“

Jeden z našich popredných autorov psychologickej prózy osvedčil majstrovský talent nielen pri písaní románov, ktoré dnes patria ku kanonickým dielam českej medzivojnovej literatúry, ale aj vo svojej bohatej a pestrej poviedkovej tvorbe. Svedčí o tom aj desatoro viac či menej známych textov poskytujúcich z hľadiska doby vzniku (1927–1940) a rozmanitosti námetov výrečný prierez dielom Havlíčka-poviedkara. Nájdu sa medzi nimi citovo vypäté drámy (Prichádzajúce z pekiel, Děvka páne, Past), sebareflexívne etudy na pomedzí skutočnosti a blúznenia (Zavraždený sen, Šálanie jari, Pán Bych), príbehy až kruto realistické (Vavrínok, Pomsta, Dobrodružstvo), ale aj jedno rozprávanie ladené do fantastična (Hodinky pána Balabána). Protagonistom týchto miniatúr nie je nič ľudské cudzie, dokonca ani zrada alebo vražda, takže mnohí z nich nakoniec prichádzajú o svoje sny. A niekedy aj o život… Pôvodná antológia poviedok Jaroslava Havlíčka zahŕňa najvydarenejšie autorove krátke texty rázu milostného, realistického, fantastického i detektívneho.

„Na Havlíčkových prózach sú viditeľné stopy naturalizmu. Vecné, deziluzívne zobrazenie prostredia však často striedajú bizarnú grotesknosť, snový lyrizmus a fantastické predstavy.“ – Česká literatúra od počiatkov k dnešku

„Analytik ľudskej duše Havlíček zostúpil častokrát aj do iracionálnych sfér ľudskej psychiky, k snom a halucináciám.“ – Poetika českej medzivojnovej literatúry

„[Jeho] veľký a podivuhodne vyzretý rozprávačský talent sa už v jeho raných poviedkach prejavoval suverénnym ovládaním deja, vyváženou stavbou príbehu, schopnosťou vycítiť tragiku životných situácií, zmyslom pre konkrétnosť sociálneho prostredia i citlivú analýzu ľudského vnútra.“ – Slovník českých spisovateľov