Text sa zaoberá prózou dvoch súčasných francúzskych autorov. V ich dielach je zaujímavým spôsobom spracovaný pohľad na spoločensko-ekonomické zmeny, ktorými prešlo Francúzsko počas dvadsiateho storočia. U Jeana Rouauda je to najmä prvá polovica dvadsiateho storočia a jej vojnové traumy, ale aj prerod Francúzska z rurálnej krajiny v modernú industriálnu spoločnosť. U Françoisa Bona sa zase hlavná pozornosť sústreďuje na prechod od industriálnej spoločnosti k postindustriálnej. Metodologicky je text uchopený pomocou postulátov francúzskeho filozofa postmoderne Jeana-Françoisa Lyotarda a pozorovania britského sociológa Zygmunta Baumanna, z ktorého prác vzišiel pojem tekutá modernita. Základnou problematikou predkladaného textu je teda spôsob, akým súčasná literatúra obráža tieto paradigmatické zmeny typické pre druhú polovicu dvadsiateho storočia tradične označovanú pojmom postmodernita.