Kniha prináša výbor z teoretických a historických štúdií na tému literárnej cenzúry, ktoré od osemdesiatych rokov podstatne ovplyvnili medzinárodnú diskusiu o tomto interdisciplinárnom fenoméne.

Cieľom zväzku je zachytiť podstatnú premenu, ktorou skúmanie cenzúry v prostredí humanitných a sociálnych vied v posledných desaťročiach prešlo, a poukázať na možnosti využitia nových prístupov (nielen) v oblasti literárnej historiografie. Vybrané texty pochádzajú z rôznych jazykových oblastí a vedeckých kultúr (anglická, francúzska, nemecká, poľská, ruská).
Na úvod sú zaradené štúdie Aleidy a Jana Assmannovcov, ktorí cenzúru skúmajú v kontexte kultúrnej antropológie, a Pierra Bourdieua, ktorý ju hľadá v základných štruktúrach jazyka a diskurzu. Práve jeho podnet spolu s myslením Michela Foucaulta ovplyvnil stúpencov „novej cenzúry“ (new censorship), ktorí svoje prístupy predstavili v programových zborníkoch Administration of Aesthetics (1994) a Censorship and Silencing (1998). Tento smer v prítomnej knihe reprezentujú štúdie Richarda Burta, Judith Butlerovej, Brooka Thomasa či Michaela Holquista, do zväzku však boli zaradené aj úvahy autorov, ktorí sa s podnetmi „novej cenzúry“ vysporiadajú s kritickým odstupom (Beate Müllerová) či vo svojom premýšľaní témy vychádzajú z teórie systémov a teórie komunikácie (Reinhard Aulich, Armin Biermann, Andrzej Urbański). Celok dopĺňajú úvahy popredných kultúrnych historikov a literárnych vedcov (Roberta Darntona, Marty Fikovej, Rogera Chartiera, Leva Loseva, Annabel Pattersonovej, Thomasa Louého a Blaisa Wilfert-Portala), ktorí sa zaoberajú ďalšími otázkami súvisiacimi s literárnou cenzúrou (komparatívna história cenzúrnych systémov, písanie atď.). Túto správu o stave medzinárodnej diskusie v knihe uzatvára bibliografický prehľad domáceho, prevažne historického bádania od konca osemnásteho storočia do súčasnosti.