V monografickej štúdii Dobro a cnosť pohľadom etických a náboženských koncepcií sú jednotlivé kapitoly vykreslené ako tematické portréty vybraných mysliteľov, z ktorých kryštalizuje jasnejšia predstava o tom, ako sa etika ako filozofický odbor konštituovala v priebehu dejín západnej filozofie a ako sa jej kľúčové termíny stali centrom jej pozornosti.
Leitmotívom štúdie, ako už býva v tejto spoločenskovednej disciplíne zvykom, je otázka, tentoraz smerujúca k tomu, či nie je skutočná duchovná a filozofická inšpirácia skôr záležitosťou mysliteľov alebo svätcov žijúcich na okraji spoločnosti? Inštitucionálne krytí tvorcovia ekonomických a mocensko-právnych poriadkov si totiž vždy radi počíhajú, aby tieto prelomové ponuky ľuďom pre ich skutočnejší život preformulovali do ďalšej zvieracej kazajky žiaduceho konania.
Tematika cností ako jedného z radu prostriedkov realizácie ľudského života uskutočneného v božskom vedomí, v ktorom mizne aj klasická dichotómia dobra a zla, bude nosným pilierom pri interpretačnej analýze vybraných náboženských a duchovných smerov: judaizmu, islamu, konfucianizmu a taoizmu hľadanie etických súvislostí v kabalistických a tantrických náukách.
Záverečná časť knihy je venovaná špeciálnym problémom aplikovanej etiky, akými sú otázky smrti a umierania z perspektívy tibetského budhizmu, nárys všeobecnej etiky pre klientske profesie a položenie možného filozofického základu pre etiku v oblasti športu.