Prudký rozvoj vedy v devätnástom storočí vyostril polarizáciu filozofického myslenia. Z jednej strany bola veda nekriticky glorifikovaná ako jediný spôsob nadobúdania pravdivého poznania, z druhej strany bola kritizovaná za to, že nepreniká k podstate skutočnosti. Francúzska epistemológia počiatku 20. storočia túto dilemu prekonáva. Hodnotu vedy obhajuje, ale odmieta jej pozitivistický obraz. Predstavitelia tejto tradície sa pri tom veľmi často opierajú o štúdium dejín vedy a mnohokrát aj o psychologické základy vedeckého poznania. Filozoficky čerpajú z kartéziánskeho myšlienkového dedičstva az premien francúzskej spiritualistickej filozofie v posledných dekádach 19. storočia. Francúzska epistemológia v súčasnosti patrí medzi najvplyvnejšie filozofické tradície a tvorí jeden z pilierov filozofie vedy.