Kniha nie je rozprávaním iba muzikologickým, ale plnokrvným svedectvom múdreho muža neomylného citu, mimoriadne vnímavého, ktorý užíva život ak okolitému svetu pristupuje so snahou porozumieť všetkým zdanlivým či skutočným paradoxom uplynulého storočia. Na otázky Jiřího Hanuša o Leoši Janáčkovi, o českej hudbe ao rodiacej sa českej identite odpovedá Miloš Štedron pútavo a ťažko napodobiteľným spôsobom. Jeho myšlienky majú spád, sú radené v rýchlom slede za sebou, ako by boli zachytené mimovoľne pri súkromnom rozhovore. Tým je preklenutý priestor medzi odborným jazykom a jazykom bežného života.