Monografia vychádza z rukopisnej pozostalosti poprednej osobnosti slovenskej jazykovedy – Eugena Jónu – pri príležitosti stého výročia jeho narodenia. Poznatky, ktoré autor sformuloval do jednotlivých kapitol monografie, sa týkajú areálu, ktorý s okolitými nárečiami na jednej stane spája množstvo integračných znakov, na druhej strane sa od nich líši a ďalej aj vnútorne člení množstvom diferenciačných prvkov Mnohé z týchto prvkov, najmä charakteristické hláskoslovné znaky a slovná zásoba, sa ako typické prvky južnostredoslovenského nárečového územia uvádzajú v syntetizujúcich prácach o pôvode a vývine slovenského jazyka a v syntetizujúcich opisoch súčasných slovenských nárečí. Na tieto práce nadväzuje aj autor, odvoláva sa na ne a doplňuje ich o ďalšie poznatky a vzťahy na základe vlastného vyhodnotenia rozsiahlej pramennej základne.