Svojím originálnym projektom asubjektívnej fenomenológie sa Patočka pripojil k plejáde mysliteľov, ktorí sa usilovali rozšíriť fenomenológiu za medze dané jej pôvodnou väzbou na transcendentálnu subjektivitu. Patril k nim M. Heidegger, E. Fink, M. Merleau-Ponty alebo M. Henry – av niektorých častiach svojho diela aj samotný E. Husserl. V jedenástich kapitolách z pera českých i zahraničných odborníkov chce monografia osvetliť najdôležitejšiu z týchto paralel medzi Patočkou a jeho predchodcami i súčasníkmi, a vyložiť tak Patočkov požiadavku asubjektívnu fenomenológiu v tomto širšom kontexte.