Knihou Skepsa a gnózy sa ku čitateľom bezmála po sto rokoch novo dostáva Vorovkovo „filozofické vyznanie“ plné jemných životne filozofických postrehov, metafor, básnických obratov, náboženských výziev a mravných apelov. Autor vyškolený exaktnými vedami a prísnymi pravidlami vedeckého bádania v nej skepticky posúdil možnosti racionalizmu, ktorý vo filozofii u mnohých „životných“, tzv. metafyzických otázok naráža na svoje hranice a uvoľňuje miesto nielen pre racionálne kontrolovanú špekuláciu, ale tiež pre ďalšie cesty na tradične „filozofické“ problémy ľudského bytia – pre intuíciu, mystiku, náboženskú vieru. Vorovka svoju filozofiu považoval za vyjadrenie osobného postoja k svetu, opierajúceho sa popri vedeckých a skúsenostných poznatkoch o filozofickú nadskúsenostnú a nadracionálnu intuíciu – gnósi. Bol presvedčený, že len taká filozofia môže oslobodzovať ľudského ducha z cirkevných, politických a vedeckých väzieb a zvyšovať tým aj mieru slobody pre človeka a ľudstvo. Svoj výklad zavŕšil nábožensko-filozofickou koncepciou teistického panpsychizmu, postavenú na idei oživenej a živej skutočnosti, ktorá je božsky zvrchovaná, a predsa ľudskému duchu v okamihoch gnostického poznania prístupná. Vorovka sa touto knihou prihlásil k iracionalistickému prúdu v českej filozofii, ktorý najmä v dvadsiatych rokoch 20. storočia pôsobil ako protiváha prevažujúceho pozitivistického myslenia.