Kolektívna monografia s obrazným názvom Skicar slovanský premýšľa symboliku priestoru a kultúrnej krajiny v konkretizácii slovanských spoločenstiev stredovýchodnej Európy. Kniha je s vedomím početných rizík a možných úskalí koncipovaná ako súbor metaforicky pojatých listov, hárkov či eseisticky uchopených svedectiev, kedy každá zo zaradených štúdií predstavuje príklad rôzne znázorneného vzťahu človeka k okolitému prostrediu. Vzniká tak skicár, ktorého žánrové vymedzenie je prirodzene variabilné, napriek tomu však snaha o porozumenie krajiny v doslovnom i prenesenom zmysle je neustále viditeľným spojivom prítomnej publikácie. Jednotlivé archy nášho skicára sú popísané úvahami prepájajúcimi poetiku slov, obrazov a predstáv, s ktorými človek stredovýchodnej Európy vnímal metajazykovú komunikáciu nielen mestskej krajiny, konkrétneho miesta či ich prenesených významov.