V slovníkoch a encyklopédiách nenachádzame jednotnú definíciu vedy. Na otázku: Čo je veda? spravidla odpovedáme výsledkami techniky. Ak chceme dať presnejšiu charakteristiku vedy, či niektorej vedeckej disciplíny, vtedy je rozumné skúmať štruktúru poznávania, štruktúru vedeckého poznávania, resp. štruktúru vedy. V knihe 1 sme zvolili urovňovitosť poznávania v troch reláciách: 1. predvedecké – vedecké, 2. zmyslové – racionálne a 3. empirické – teoretické. Do predvedeckého zmyslového poznávania sme vybrali: pocit, vnem a predstavu; do racionálneho: chápanie, význam výpovede a usudzovanie. Empirické poznávanie, ako súčasť vedeckého, má štyri narastajúce úrovne: pozorovanie, experiment. špeciálnu a všeobecnú empirickú schému. Teoretické má narastajúce úrovne: hypotézu, špeciálnu, všeobecnú a abstraktnú teóriu. Pozadie celej vedy tvoria kvantifikácia a meranie, veda výpočtov, formálny a protovedný základ. Predložili sme aj vlastnú klasifikáciu pozorovania a experimentu. Súčasný trend diferenciácie a integrácie vied je ohromujúci, no niektoré vedecké disciplíny ako keby nemali požadované, či očakávané výsledky. Je to preto, že neakceptujú štruktúru poznávania a vedy, na jednej strane menej, ale aj viac vyspelé disciplíny ktoré ich obklopujú.