Od roku 1931 do začiatku 70. rokov si Martin Heidegger zaznamenával svoje myšlienky do zošitov viazaných v čiernom voskovanom plátne. Záznamy nie sú datované, ale predstavujú svojrázny mysliteľský denník, ktorý necháva čitateľa nahliadnuť hlboko do autorovej mysle, či už ide o jeho filozofické dielo, alebo o to, ako si predstavoval obrodu Nemecka nacionálnym socializmom po 1. svetovej vojne a ako boli jeho predstavy faktickým vývojom sklamávané. V rámci obsiahleho Heideggerovho diela, ktoré sám na sklonku života usporiadal a tiež určil, v akom poradí majú jednotlivé zväzky vychádzať, bolo 34 „čiernych zošitov“ zaradených až na úplný koniec ako zväzky 94–102. Prvý zošit (Úvahy I) sa nezachoval. Až do zverejnenia v predchádzajúcom desaťročí nesmeli mať k týmto zápiskom prístup ani špecializovaní bádatelia. **** MARTIN HEIDEGGER (1889–1976), od roku 1919 asistent E. Husserla, sa stal r. 1928 jeho nástupcom na univerzite vo Freiburgu av rokoch 1933–1934 jej rektorom. Vyšiel z Husserlovej fenomenológie av dialógu so svojimi antickými i novovekými predchodcami celoživotne rozvíjal otázku po bytí.