Žiadny rok v Krauzovej krátkej detektívnej kariére nebol taký ťažký ako rok 1992. Bezpečnostní analytici tvrdili, že na vine bola neuvážená porevolučná totálna amnestia, pretože vyľudnila väznice a zaľudnila ulice násilím. Krauz a jeho kolegovia vtedy nedbali na bezpečnostné analýzy, oni mali vlastné práce nad hlavu. V tieni búrlivých udalostí bol celkom nenápadne a bez povšimnutia spáchaný posledný federálny zločin, ktorý mohlo Krauzovo oddelenie vrážd legálne vyšetrovať – potom sa slovenskí a českí policajti hrali už každý na vlastnom piesočku. Tento zločin sa odohral tak nenápadne, že si ho sotvakto všimol a takmer zapadol prachom, ale aj keď nebol bohvieako beštiálny ani príliš komplikovaný, bolo by škoda ho pominúť, pretože bol pekný – pokiaľ sa však dá niečo také povedať o upálení mladej ženy a jej dieťaťa.