Vyrazila mu dych, keď vyšla z dverí kúpeľne. Ani róba, ani košieľka, ani nahota. Veru podivný ústroj mala Katarína Hybnerová na sebe, ak sa predpokladalo, že pôjde o vyvrcholenie romantického večera. Šedozelená polovojenská kombinéza. Kockovaná košeľa. Na nohách čižmy. Na rukách záhradnícke rukavice. „Čo – čo to má…,“ vydýchol. „Mlčte!“ okríkla ho. „Už som toho od vás počula dosť. Ste hlupák, či ste ma považovali za nadržanú paničku, ktorá si vás vybrala pre milostné dobrodružstvo. Asi som predsa len nebola v mladosti tak zlou herečkou, ako o sebe hovorím „No nič, to už je preč. A vy už máte svoje hodiny tak ako tak spočítané.“