Znie to síce cynicky, ale pravda zostávala pravdou: mŕtvemu to pristalo. Uzol tmavomodrej kravaty presne zapadal do goliera svetlej košele, sako bolo zapnuté, nohavice spoločenského obleku mali správnu dĺžku a od poltopánok ich delila farebne zladená ponožka. Len onen nie príliš krvácajúci otvor v pravej časti čela pôsobil rušivo. Úryvok z titulnej poviedky znovu naznačuje autorove už mnohokrát preukázané prednosti: nevšedná téma, živý jazyk, pozoruhodné prostredie. A predovšetkým schopnosť udržať čitateľov v napätí.