Český maliar Oldřich Blažíček (1887–1953) patril ku generácii umelcov, ktorá sa uplatnila so vznikom prvej republiky, kedy sa vypracovala nová spoločenská a kultúrna elita, nadšená pre idey nového štátu. Blažíček bol maliarom plenéru, krajiny zachytával vo všetkých ročných dobách, najčastejšie v zime av predjarí. Mimoriadna schopnosť vystihnúť interiéry architektúr mu vyniesla profesúru kreslenia a maľby na ČVUT v Prahe. Monografia obsahujúca doposiaľ nepublikované písomné dokumenty a fotografie z jeho pozostalosti ukazuje Blažíčka ako umelca, pedagóga a verejne činnú osobu, venuje sa výstavnej a spolkovej činnosti aj rodinnému a spoločenskému prostrediu a zároveň odráža atmosféru jeho doby. Monografia je doplnená doposiaľ najrozsiahlejším súpisom maliarovho diela.