Posledných päťdesiat rokov českej architektúry je obvykle delené na dve zdanlivo nesúvisiace časti – tú normalizačnú pred novembrom 1989 a oveľa farebnejšiu a slobodnejšiu v troch nasledujúcich desaťročiach. Je to pravda, alebo ilúzie? Publikácia s príznačným názvom NAVZDORY, vydaná k rovnomennej výstave, predstavuje rad známych i takmer neznámych architektov pod zorným uhlom zápasov o slobodu občiansku i tvorivú v úlohe aktérov vymedzujúcich sa proti politickej i komerčnej totalite. Kniha na konkrétnych príbehoch mapuje obranu historických pamiatok a verejného priestoru pred búraním a privatizáciou, vznik a fungovanie neformálnych či neoficiálnych združení a štruktúr, rôzne formy popularizácie výnimočných architektonických hodnôt alebo zapájanie širokej verejnosti do diskusií o budúcej podobe budov a urbanistických štruktúr. Bezmála osemdesiat príkladov týchto „ostrovčekov pozitívnej deviácie“ dopĺňa kapitola o vzniku Obce architektov po novembri 1989 a prerode architektonickej profesie v slobodné povolanie a presadenie Českej komory architektov.