Zdalo by sa, že dejiny umenia 20. storočia každé väčšie umelecké hnutie fakticky popísali a chronologicky zaradili. To, že teozofka a antroposofka Hilma af Klintová v posledných rokoch otrasie kodifikovanými dejinami abstraktného umenia však takmer nikto nepredpokladal. Avšak af Klintová bola len malou časťou veľkého umeleckého hnutia, ktoré celosvetovo prvýkrát ozrejmuje táto monografia. Jeho počiatky sú späté s Mníchovom a Stuttgartom (1907–1913), predovšetkým však s Dornachom pri Bazileji, kde roku 1913 vznikla reformná umelecká kolónia okolo stavby prvého Goetheana. Na prahu svetového konfliktu sa do nej uchýlili ezoterne orientované kultúrne elity zo západnej i východnej Európy, Škandinávie i Ruska, aby nasledovali Rudolfa Steinera, charizmatického rakúskeho filozofa, prírodovedca, pedagóga, architekta a redesignéra sveta. Monografia vedľa štúdií o antropozofickom umení predstavuje 125 tvorcov, ktorí sa medzi rokmi 1913–2013 pohybovali v mnohých oblastiach od maliarstva, sochárstva, grafiky, umeleckého remesla a dizajnu, textilného umenia, tvorby hračiek, krásnej a detskej knihy a samizdatu , eurytmiu, poézie a modernú hudbu. Áno, existujú doposiaľ nevyslovené a neprebádané – akademickou obcou zamlčené – dejiny antroposofického umenia európskeho formátu.