Budovy bankových domov a sporiteľní zastupujú v takmer každom českom meste architektonickú vrstvu, ktorá dnes sprítomňuje chaotické a horko-sladkými emóciami predchnuté obdobie transformácie spoločnosti po páde totalitného režimu a budovaní nového demokratického štátu v réžii Václava Havla a Václava Klausa. Najväčšie z nich, ktoré vznikli rozpadom Štátnej banky československej, avšak svojimi väčšinovými podielmi zostali strategicky vo vlastníctve štátu, zohrali kľúčovú úlohu v procese privatizácie a stali sa tak symbolickými monumentmi etapy neskôr označovanej ako tzv. bankový socializmus.
Kniha prináša príbehy 23 vybraných bankových domov, ktoré odrážajú špecifický regionálny kolorit a osobný prístup ich architektov. Poodhaľuje, aké významy utvárajú ich krehkú postmodernú identitu, ktorá bola všeobecne spájaná s prísľubom nového životného štýlu charakteristického pre západnú spoločnosť formujúcu sa od konca sedemdesiatych rokov 20. storočia. Jednotlivé eseje o bankových domoch vznikali prevažne na báze osobných rozhovorov s architektmi a sú sprevádzané bohatou architektonickou dokumentáciou, predovšetkým veľkým množstvom dobových fotografií, dokazujúcich pôvodnú reprezentatívnu podobu týchto stavieb, ktorá je dnes už väčšinou nenávratne stratená pod nánosmi rekonštrukcií.
Dobový kontext v knihe dotvárajú umelecky poňaté vizuálne koláže. Tie sú zostavené zo zahraničných katalógov prezentujúcich kancelárske interiérové produkty a taktiež z reklám, ktoré sa vtedy objavovali v západných architektonických časopisoch a mali tak značný vplyv na utváranie predstáv tunajších architektov o podobe firemného imidžu. Kniha tak nastavuje niektoré paralely medzi budovaním reprezentatívnej identity veľkých pološtátnych bankových inštitúcií a identity nového demokratického štátu a vo všeobecnosti tak rekonštruuje scénografiu spoločensko-politickej transformácie, jej ideálov a jej mýtov.