Šiestym dielom, vzhľadom na veľký rozsah rozdelený do dvoch zväzkov, sa dovršuje veľký projekt, ktorý začal už v osemdesiatych rokoch 20. storočia dvoma zväzkami venovanými umeniu stredovekému. Obdobie, ktoré je predstavené v záverečnom diele, sa delí do niekoľkých periód. Začína presláveným vystúpením československých umelcov a architektov na EXPO 58 v Bruseli, ďalej nasledujú šesťdesiate roky, počas ktorých české umenie ťažilo z „topenia“ politických pomerov pred rokom 1968, potom takmer dve desaťročia normalizácie a konečne umenie v zásadne zmenenej politickej a spoločenskej situácii 1989, do súčasnosti. Autori – historici umenia z Ústavu dejín umenia AV ČR, z univerzít az ďalších inštitúcií – pojednávajú o vývoji českého umenia vo všetkých jeho oblastiach a žánroch, od architektúry, maliarstva, kresby, grafiky a sochárstva cez umelecké remeslá, fotografiu, scénografiu atď. až po tzv. nové médiá, ku ktorým v súčasnosti patria napr. land art, body art alebo videoart. Zvláštne kapitoly sú venované umelcom žijúcim v exile.