Libosad zvrátenosti Antonína Tesára. Stredovekí alchymisti tušili, že pokiaľ chcú matériu očistiť do stavu najvyššej ušľachtilosti zvanej Kameň mudrcov, musia ju najprv rozložiť na pra-bahno počiatočného chaosu pred stvorením sveta. Preto alchymistické Veľké Dielo začína paradoxne hnitím, hemživosťou, tlením a práchnivinou. Podobne je to pri fotografiách Antonína Tesaře. Divák, uľpievajúci na povrchu, tu uvidia len telá, menej či viac vymknuté z kĺbov klasického kánonu krásy, a doplnená znepokojujúcimi rekvizitami vnútorností, mŕtvych zvierat či zmrzačených hračiek. Avšak už v samotnej podstate ľudskej lásky je napriek všetkej romantike zakódované čosi esenciálne zvrátené; násilné vchlipovanie prekrvených tkanív do dutín, agonicky spazmatické pohyby, prelievanie čpiacich tekutín a miasmatických slizov. „Pôvabná si, priateľka má, ako studňa vody živá, strašná ako vojsko pochodujúce pod zástavu,“ vystihol dvojlomnosť telesnej krásy kráľ Šalamún v Piesni piesní už pred tromi tisícročiami tak ďalekosiahle, že k tomu dodnes vlastne nie je čo dodať. Preto sa odvažujte vstúpiť do libosadu zvrátenosti Antonína Tesara jedine ozbrojení empatiou aj vhľadom pod povrch, a pokiaľ zviazaní, potom nie konvenciami, ale lanami či remeňmi hlboko zarezanými do mäsa. Potešte sa dvojlomnou krásou obrazov, hľadajte ich skrytý zmysel a príbeh, a budete odmenení znepokojujúcim nepokojom, pretože pokoj a pokoj znamená smrť. Peter Stančík