Jaroslav Valečka je absolventom ateliéru Jiřího Sopka na pražskej akadémii výtvarného umenia a na scéne sa pohybuje od polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia. Počas svojej dvadsaťpäťročnej činnosti si vytvoril pútavý umelecký štýl, pre ktorý čerpá podnety z jemu blízkych severočeských Sudet, ktoré sú pre neho panoptikom a ktoré transformuje svojou imagináciou.
Zámerne pracuje s literárnym obsahom a nadsádzkou. Programovo sa navracia k nízkym formám kultúry, ktoré boli s nástupom postmoderne rehabilitované. Za svoju doterajšiu kariéru je autorom početných úspešných výstav ako v zahraničí, tak v Čechách (napríklad Špálova galéria v Prahe, Alšova juhočeská galéria).
Kniha, v ktorej je výberovo zastúpená tvorba z posledných desiatich rokov, nadväzuje na predchádzajúcu úspešnú monografiu Edwarda Lucie-Smitha z roku 2015 a mapuje tak Valečkovu tvorbu z posledných rokov. Okrem priateľov z radov britských stuckistov (Paul Harvey, Charles Thomson) prispeli do tejto publikácie Markéta Hornerová, Rea Michalová, Jolana Pastor, Edward Lucia-Smith, Zuzana Štěpanovičová, Katarína Tučková, Martina Vítková a Radek Wohlmuth. Pre čitateľov môže byť zaujímavá aj biografia samotného umelca, v ktorej píše o svojom živote.