Texty PhDr. Ľudovíta Hlaváčka, riaditeľa Nadácie pre súčasné umenie Praha a pedagóga na Katedre dejín a teórie umenia ústeckej Fakulty umenia a designu, ktoré vznikali pôvodne ako záznamy prednášok z cyklu Socializácie (v) umenia z rokov 2007–2018, určených študentom magisterského študijného odboru Kurátorské štúdiá FUD UJEP.

„Po úvodných kapitolách venovaných pojmom socializácie, umeleckého diela a dejinnosti pristupuje autor k svojmu druhu ‚dejinám umenia', avšak pojednávaným z hľadiska socializácie a dejinnosti, úlohu sprievodcu má aj Zuidervaartov model spirituality ako žitého obsahu, nie ako ideových téz. stručnom výklade niektorých základných tém gréckeho (zvl. typu kúros) a kresťanského umenia vykladá renesanciu ako prechod do ‚lineárnej perspektívy', blízkej heideggerovskej vrhnutosti do sveta, ktorého sme súčasťou, čo nás potom bude sprevádzať aj v umení 20. storočia. Nasleduje ďalšia hraničná oblasť, totiž tradične veľmi hojne pojednávané baroko.Ľudovít Hlaváček však aj tu sleduje špecifické, zabúdané a mnohokrát paradoxné problémy socializácie.Posledná približne tretina knihy pojednáva témy viacmenej aktuálne, kde je autor úplne suverénne doma a môže vyberať z nepreberného množstva príkladov. Kapitoly: Informel, Akčné umenie a Postmoderna […] Za dôležitý prínos považujem záver knihy (Záver: Sociálna rola umenia ako prebudenie bytostnej neistoty?). Opatrne skeptickým prístupom mapuje priestor neistoty aj jeho zneužívania na prezentáciu falošných istôt. Hľadanie sociálnej role umenia sprevádza však práve neistota. Napriek tomu, ba skôr preto, nie je hľadanie miesta a sociálnej úlohy umenia v rámci ‚sociálneho diskurzu' márne. Dokonca: také hľadanie dynamiku ‚sociálneho diskurzu' udržuje pri živote. […] Gratulujem autorovi k vytvoreniu uceleného a dobre zrozumiteľného diela." (z lektorského posudku filozofa doc. Zdeňka Kratochvíla, Dr., 9. 4. 2020)