Veľkou témou modernej doby sa po roku 1800 stal sám umelec, jeho postavenie v spoločnosti aj budovanie jeho umeleckého sebavedomia tvárou v tvár anonymnému publiku. Svoju úlohu zohrala novo zavedená verejná prezentácia diel na umeleckých výstavách či téma inštitucionalizácie a reflexie umeleckej prevádzky. Viac či menej štylizované a inscenované obrazy, prostredníctvom ktorých umelci zachytávali presadzovanie vlastnej profesie v spoločnosti, zahŕňajú zobrazenie sebavedomého tvorcu, romantickú introspekciu seba samého i oslavovania a kritiku ikon umeleckého i národného spoločenstva. Kritické analýzy rôznych fáz a súvislostí tohto vývoja sú opakovane súčasťou umeleckohistorického bádania, rovnako ako sú v hľadáčiku aj príbuzných odborov. Kniha s textami od popredných odborníkov na dané obdobie si kladie za cieľ uchopiť túto tému z rôznych súčasných pohľadov a ukázať ju v presahoch prepájajúcich české umenie s európskym kontextom. Kniha vychádza v spolupráci so Západočeskou galériou v Plzni a Ústavom dejín umenia AV ČR, vvi