Kurt Gebauer je sochár, maliar a fotograf. A občas aj spisovateľ. Preto vám prinášame knihu jeho básní, snov a ďalších textov, ktoré osobne ilustroval. Súčasťou je aj text Lenky Klodovej, ktorý vás nechá nahliadnuť pod pokrievku jeho učiteľskej dráhy. Ako som písal Písal som vždy, ale nepublikoval. Keď nikto nechce, tak ako. Tak konečne niekto chcel. Písal som si v mladosti denníky, poznámky s kresbami na cestách, písal som listy mamičke, mojej žene atď. Okrem toho textíky, básničky – vo vlaku, v krčme na malom pive, keď sa mi niečo zdalo, čo som si stačil zapamätať. Zlepšovateľom môjho písania bol prof. Brejník – češtinár na Sochársko-kamenickej škole v Hořicích, ktorý s nami trénoval rôzne druhy textov. Napríklad úvahy alebo opis pracovného postupu tak, aby tomu každý rozumel. Ďalším dôležitým učiteľom pre mňa bol František Kafka, teda pardon Franz Kafka. Jeho nekonečné vety ma fascinovali a ja to potom tiež niekedy preháňam, a tak sem tam dám bodku. Čo sa týka veršov, keď som bol na vojne u pontoniakov, tak tam mi priniesol slobodník, absolvent filozofickej fakulty UK, francúzskych básnikov. Bol som fascinovaný a pri nočnej strážnej službe som si ich recitoval a tiež vymýšľal svoje verše. Rimbaud, Verlaine, Baudelaire, Apollinaire. Inak ma mnohí básnici veľmi nebavia. V poslednej dobe som písal trochu drsných básničiek, cvičenie na „R“ pre vnúčatá alebo trochu tej existenciálnej politiky. Ale to až inokedy. V tejto knihe ponúkam trochu esejí o tom, čo sa mi zdá byť divné, až nebezpečné. Trebárs to niekomu pomôže sa spamätať, alebo keď nie, tak sa niekto napríklad pobaví. Alebo naštve. To sa už aj stalo. 1. 11. 2021 Kurt Gebauer