Emil Filla sa rozhodným spôsobom zasadil o prijatie troch vodcovských smerov moderného umenia v českom prostredí – expresionizmu, kubizmu a surrealizmu. Zatiaľ čo jeho vzťah k prvým dvom bol už mnohokrát zhodnotený, pomer k surrealizmu zostáva doposiaľ otvorený. Filla jednak výrazne prispel k presadeniu surrealizmu, keď Skupine surrealistov v ČSR poskytol výstavnú, publikačnú a organizačnú základňu v Spolku výtvarných umelcov Mánes, jednak sa k surrealizmu voľne priblížil vlastnou tvorbou, ktorá sa od začiatku tridsiatych rokov uberala novým smerom. aktov do mytologických výjavov, inšpirovaných Ovidiovými Premenami. Po svojej retrospektíve v roku 1932 nabral druhý dych a udržal si vedúce postavenie v českom maliarstve až do svojho zatknutia na jeseň roku 1939. Jeho slobodný prístup k rozmanitým umeleckým podnetom z najširších kultúrnych oblastí zasiahol nielen do jeho vlastnej práce, ale aj do podoby Voľných smerov , ktoré mal možnosť niekoľko rokov riadiť. Publikácia obsahuje 260 reprodukcií.

Katalóg vychádza k rovnomennej výstave v Museu Kampa (október 2017 – január 2018)