Doposiaľ najrozsiahlejšia kniha Evy Koťátkovej zhromažďuje analyticko-obsesívne záznamy, príbehy či prejavy duševnej inakosti. Kostry podriadené vnútornému poriadku inštitúcií, odcudzujúce fetiše, solidaritu medzi zvieratami, snové práce, zrkadlá, pravdivé príhovory.
Obrazový atlas dievčaťa, ktoré rozrezala knižnicu na časti je kniha, ktorá nie je určená na čítanie, pretože obsahuje len niekoľko slov. Autorka vedie príhovor ako pitvu vytesnených aj nájdených obrazov bez toho, aby hovorila či užívala jazyk. Rozparcelováva telo, oddeľuje údy, ktoré sa krížia s domami alebo vtáčími krídlami. Žiadny celok nie je jednotný, drží ho len dočasné a rozporné sily. Rôznorodosť obrazov je znakom konfliktu foriem aj tiel. Konfliktu medzi obyčajným životom a normami spoločnosti či jej disciplinárnymi inštitúciami.

267 koláží Evy Koťátkovej v tejto publikácii vznikalo medzi rokmi 2013 a 2015 paralelne s antológiou textov Inštitucionálne, prevádzkové a organizačné poriadky a vyhlášky z rokov 1961–1989, ktorá obsahuje okrem iného interný poriadok detského domova, zoologické záhrady, cintorína, nemocnice, vyhlášok, ako napr. Vyhlášku o hlásení osôb, ktoré sa zdržujú v cudzine nezákonne, z roku 1970.