Kniha sa zameriava na prvé tvorivé obdobie Františka Kupku (1871–1957), kedy pracoval pre tlač, ktorý vo Francúzsku v tom čase zažíval svoj zlatý vek, či už zameraný na Art nouveau (revue Cocorico), alebo politicky orientovaný, ako bol slobodomyseľný časopis L ?Assiette au Beurre, vytváral komentáre k aktuálnym politickým udalostiam pre Le Canard Sauvage a pre anarchisticky orientovaný časopis Jeana Gravea Les Temps nouveaux, referoval však aj ako neutrálny reportér. Na záver tohto obdobia ilustroval knihu anarchistov-humanistov a geografa Élisée Reclusa L?Homme et la Terre (Človek a krajina).
Kupka sa neskôr o svojej práci pre tlač vyjadroval s odstupom a zdôvodňoval ju tým, že bola vedená zmyslom pre spravodlivosť a mladistvou túžbou prispieť k náprave pomerov.
Rozpätie predkladanej publikácie vymedzujú kľúčové pojmy ako symbolizmus a reportáž, nejde však o ideovú či žánrovú konfrontáciu. Skôr je zdôraznené Kupkovo klasické prehodnotenie modernosti, jeho vždy dôsledne premyslená rôznorodosť, či už ide o symbolistický emblém, alebo o rýchly komentár k politickej udalosti v podobe existenciálnej alegórie.
Autori textu, Markéta Theinhardtová a Pierre Brullé, venujú pozornosť predovšetkým Kupkovej práci pre ilustrovanú tlač, preto je kniha doplnená Michelom Dixmierom o medailóny jednotlivých revuí, do ktorých Kupka prispieval.